Právomoci EÚ, pokiaľ ide o opatrenia v oblasti klímy

Európska únia má len také právomoci, ktoré jej zverili členské štáty EÚ a základe zmlúv. Ostatné právomoci si ponechávajú členské štáty.

Podľa článkov 11 a 191 – 193 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) má EÚ právomoc konať vo všetkých oblastiach environmentálnej politiky vrátane zmeny klímy. Rozsah týchto právomocí je obmedzený zásadou subsidiarity.

Boj proti zmene klímy je teda spoločnou právomocou: právne záväzné akty môže prijímať EÚ i jej členské štáty. Členské štáty však môžu vykonať svoju právomoc len v rozsahu, v akom Únia svoju právomoc nevykonala alebo ju výslovne prestala vykonávať.  V jednotlivých členských štátoch môžu mať niektoré oblasti tejto problematiky na starosť miestne alebo regionálne samosprávy.

Okrem toho sú členské štáty zodpovedné za vykonávanie práva EÚ v praxi.

Podľa európskeho právneho predpisu v oblasti klímy má EÚ právnu povinnosť dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu. je v tom zahrnutý priebežný cieľ znížiť do roku 2030 čisté emisie skleníkových plynov aspoň o 55 %.

Členské štáty si môžu stanoviť aj ambicióznejšie priebežné ciele. Sú zároveň zodpovedné za to, aké metódy si na zníženie emisií na svojom území vyberú.

Prístupy k znižovaniu emisií sa medzi jednotlivými odvetviami líšia.

EÚ prostredníctvom systému na obchodovanie s emisiami (EU STS) stanovila v niektorých odvetviach limit celkových emisií, najmä pri dodávkach energie, energeticky náročných priemyselných odvetviach a leteckej doprave. Zároveň vytvorila trh pre emisné kvóty, čím stanovila cenu uhlíka.

Vykonávanie systému EU ETS je spoločnou právomocou:

• Komisia koná vtedy, keď sú potrebné jednotné podmienky vykonávania na úrovni EÚ, aby sa zabezpečil harmonizovaný prístup vo všetkých členských štátoch, napr. na to, aby bolo možné určiť prídel bezodplatných kvót, a na monitorovanie, nahlasovanie a overovanie emisií.
• Členské štáty prideľujú kvóty svojim priemyselným hospodárskym subjektom a sledujú a overujú, či sú skutočné emisie v súlade s príslušným prideleným množstvom. Niektoré členské štáty prevádzkujú aukčné platformy. Členské štáty okrem toho vynakladajú prostriedky získané zo systému ETS na opatrenia v oblasti klímy.

Nariadenie o spoločnom úsilí sa zaoberá emisiami z vnútroštátnej dopravy (okrem leteckej dopravy), budov, poľnohospodárstva, odpadu a malých priemyselných zariadení v EÚ. Do roku 2030 sa tieto emisie znížia o 40 % v porovnaní s úrovňami z roku 2005.

Na tomto úsilí sa podieľajú všetky členské štáty, pričom vnútroštátne ciele sa pohybujú v rozpätí od –10 % do –50 %. Členské štáty sú zodpovedné za vykonávanie a dosahovanie týchto cieľov kombináciou opatrení EÚ a vnútroštátnych opatrení. V jednotlivých členských štátoch môžu mať niektoré z týchto oblasti na starosť miestne alebo regionálne samosprávy.

Nariadením o LULUCF sa zavádza cieľ EÚ týkajúci sa čistého odstraňovania uhlíka prirodzenými záchytmi vo výške –310 miliónov ton ekvivalentu CO2 do roku 2030. Pre každý členský štát sú stanovené osobitné ciele.

Členské štáty budú musieť sledovať úrovne odstraňovania uhlíka a zväčšovať ich, aby splnili tento nový cieľ EÚ. Už teraz majú k dispozícii mnoho opatrení na zlepšenie obhospodarovania pôdy vrátane udržateľného obhospodarovania lesov alebo opätovného zavlažovania rašelinísk. Štáty aktualizujú svoje strategické plány v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) tak, aby odrážali vyššie ambície v odvetví pôdy.

Od 1. januára 2035 musia byť všetky nové osobné automobily a dodávky predávané v EÚ vozidlami s nulovými emisiami, a to pri dodržaní špecifických cieľov znižovania emisií od roku 2030 v porovnaní s úrovňami z roku 2021. Pre každého výrobcu sa každoročne stanovujú aj konkrétne ciele.

Členské štáty zohrávajú v tomto úsilí kľúčovú úlohu, keďže úspech tejto novej politiky bude závisieť od zvýšenia počtu nabíjacích staníc v celej Európe. V rámci nariadenia o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá majú členské štáty s pomocou miestnych orgánov zvýšiť nabíjaciu kapacitu v súlade s predajom automobilov s nulovými emisiami a na hlavných diaľničných ťahoch majú v pravidelných vzdialenostiach inštalovať nabíjacie a čerpacie stanice.

Okrem právnych predpisov ponúka EÚ finančnú podporu členským štátom, mestám, regiónom, podnikom a zraniteľným skupinám s cieľom pomôcť im pri zelenej transformácii. Naša finančná podpora má rôzne formy, napríklad program LIFE, Sociálno-klimatický fond, Inovačný fond a Modernizačný fond.