Dôsledky zmeny klímy

V dôsledku klimatickej krízy sa zvýšila priemerná globálna teplota a dochádza k častejším extrémom vysokých teplôt, ako sú vlny tepla. Vyššie teploty môžu spôsobiť zvýšenú úmrtnosť, zníženú produktivitu a poškodenie infraštruktúry. Najvážnejšie budú postihnutí najzraniteľnejší členovia obyvateľstva, ako sú starší ľudia a malé deti.

Očakáva sa, že vyššie teploty spôsobia aj posun v geografickom rozložení klimatických pásiem. Následkom týchto zmien sa mení rozloženie a hojnosť mnohých rastlinných a živočíšnych druhov, na ktoré je už vyvinutý tlak v dôsledku straty biotopov a znečistenia.

Nárast teploty bude mať pravdepodobne vplyv aj na fenológiu – správanie a životný cyklus živočíšnych a rastlinných druhov. To by následne mohlo viesť k zvýšenému počtu škodcov a inváznych druhov a k vyššej incidencii určitých ochorení ľudí.

Medzitým by sa mohli znížiť výnosy v oblasti poľnohospodárstva a hospodárskych zvierat a ich životaschopnosť alebo schopnosť ekosystémov poskytovať dôležité služby a tovar (ako je zásobovanie čistou vodou alebo chladného a čistého vzduchu).

V dôsledku vyšších teplôt sa zvyšuje vyparovanie vody, čím sa spolu s nedostatkom zrážok zvyšujú riziká závažných období sucha.

Extrémy nízkych teplôt (studené vlny, mrazivé dni) by mohli byť v Európe menej časté. Globálne otepľovanie však ovplyvňuje predvídateľnosť javov, a teda aj našu schopnosť efektívne reagovať.

V dôsledku meniacej sa klímy mnohé európske regióny už teraz čelia častejším, závažnejším a dlhodobejším obdobiam sucha. Sucho je nezvyčajný a dočasný deficit dostupnosti vody spôsobený kombináciou nedostatku zrážok a zvýšeného odparovania (v dôsledku vysokých teplôt). Líši sa od nedostatku vody, čo je štrukturálny celoročný nedostatok sladkej vody vyplývajúci z nadmernej spotreby vody.

Sucho má často dominový efekt, a to napríklad na dopravnú infraštruktúru, poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo, vodu a biodiverzitu. Znižuje hladinu vody v riekach a hladinu podzemných vôd, spomaľuje rast stromov a plodín, má za následok intenzívnejšie útoky škodcov a podnecuje prírodné požiare.

V Európe má väčšina z ročných strát spôsobených suchom vo výške približne 9 miliárd EUR vplyv na poľnohospodárstvo, odvetvie energetiky a verejné zásobovanie vodou. Extrémne suchá sú v Európe čoraz bežnejšie, pričom narastajú aj škody, ktoré spôsobujú.

Pri celosvetovom zvýšení priemernej teploty o 3 °C sa predpokladá, že suchá by sa vyskytovali dvakrát častejšie a absolútne ročné straty zo sucha v Európe by sa zvýšili na 40 miliárd EUR ročne, pričom najvážnejšie dôsledky budú v oblasti Stredozemia a Atlantiku. Častejšie a závažnejšie sucho povedie k dlhším a závažnejším obdobiam výskytu prírodných požiarov, najmä v oblasti Stredozemia. Zmenou klímy sa rozširuje aj oblasť ohrozená prírodnými požiarmi. Rizikovými oblasťami sa môžu stať oblasti, ktoré v súčasnosti nie sú náchylné na požiare.

Ako sa klíma otepľuje, menia sa režimy zrážok, zvyšuje sa vyparovanie, topia sa ľadovce a stúpajú hladiny morí. Všetky tieto faktory ovplyvňujú dostupnosť sladkej vody.

Očakáva sa, že častejšie a závažnejšie suchá a stúpajúca teplota vody spôsobia zníženie kvality vody. Takéto podmienky podporujú rast toxických rias a baktérií, čo zhorší problém nedostatku vody, ktorý je do značnej miery spôsobený ľudskou činnosťou.

Nárast výskytu prietrže mračien (náhlych extrémnych zrážok) bude mať pravdepodobne vplyv aj na kvalitu a množstvo dostupnej sladkej vody, pretože zrážková voda môže spôsobiť prienik nevyčistenej odpadovej vody do povrchovej vody.

Európske rieky vo všeobecnosti pramenia v horských oblastiach a 40 % sladkej vody v Európe pochádza z Álp. Zmeny v dynamike snehu a ľadovcov a režimy zrážok však môžu viesť k dočasnému nedostatku vody v celej Európe. Zmeny tokov riek v dôsledku sucha môžu mať vplyv aj na vnútrozemskú lodnú dopravu a výrobu vodnej energie.

Očakáva sa, že zmena klímy povedie k zvýšeniu množstva zrážok v mnohých oblastiach. Zvýšené množstvo zrážok počas dlhších období povedie najmä k fluviálnym (riečnym) povodniam, zatiaľ čo krátke, intenzívne prietrže mračien môžu spôsobiť pluviálne povodne, pri ktorých extrémne zrážky spôsobia povodne bez toho, aby došlo k pretečeniu akéhokoľvek vodného útvaru.

Riečne povodne sú v Európe bežnou prírodnou katastrofou, ktorá si spolu s búrkami vyžiadala obete na životoch, zasiahla milióny ľudí a za posledné tri desaťročia spôsobila obrovské hospodárske straty. Zmena klímy pravdepodobne v nadchádzajúcich rokoch povedie k zvýšeniu frekvencie povodní v celej Európe.

Očakáva sa, že silné búrky budú v dôsledku vyšších teplôt bežnejšie a intenzívnejšie, pričom prívalové povodne budú v celej Európe častejšie.

V niektorých oblastiach by sa určité riziká, ako sú skoré jarné povodne, mohli krátkodobo znížiť, pričom by spadlo menej zimných snehových zrážok, ale zvýšené riziko prívalových povodní v horských oblastiach preťažujúcich riečny systém môže tieto účinky v strednodobom horizonte vyvážiť.

Hladina morí v priebehu 20. storočia stúpla, pričom v posledných desaťročiach sa tento trend zrýchlil.

Zvýšenie je spôsobené najmä tepelnou expanziou oceánov v dôsledku otepľovania. Prispieva k tomu však aj topenie ľadu z ľadovcov a z pevninského ľadovca v Antarktíde. Predpokladá sa, že v Európe sa hladina morí do konca storočia zvýši priemerne o 60 až 80 cm, a to najmä v závislosti od rýchlosti topenia pevninského ľadovca v Antarktíde.

Približne tretina obyvateľstva EÚ žije v okruhu 50 km od pobrežia a tieto oblasti vytvárajú viac ako 30 % celkového HDP Únie. Celková ekonomická hodnota aktív do 500 m od európskych morí sa pohybuje vo výške od 500 miliárd EUR do 1 000 miliárd EUR.

Spolu s ďalšími dôsledkami zmeny klímy sa bude stúpaním hladiny morí zvyšovať riziko povodní a erózie okolo pobreží, čo bude mať významné dôsledky pre ľudí, infraštruktúru, podniky a prírodu v týchto oblastiach.

Okrem toho sa predpokladá, že zvýšenie hladiny morí povedie k zníženiu množstva dostupnej sladkej vody, pretože morská voda preniká ďalej k hladinám podzemnej vody. To takisto pravdepodobne povedie k oveľa väčšiemu prenikaniu slanej vody do sladkovodných útvarov, čo ovplyvní poľnohospodárstvo a zásobovanie pitnou vodou.

Bude to mať vplyv aj na biodiverzitu pobrežných biotopov a prírodné služby a tovary, ktoré poskytujú. Stratí sa mnoho mokradí, čo ohrozí jedinečné druhy vtákov a rastlín a odstráni sa prirodzená ochrana, ktorú tieto oblasti poskytujú pred prudkými búrkami.

Klíma sa mení tak rýchlo, že mnohé rastlinné a živočíšne druhy sa s tým len ťažko vyrovnávajú. Existujú jasné dôkazy o tom, že biodiverzita už reaguje na zmenu klímy a bude tak robiť aj naďalej. Medzi priame vplyvy patria zmeny vo fenológii (správanie a životný cyklus živočíšnych a rastlinných druhov), v hojnosti a rozložení druhov, zložení spoločenstiev, štruktúre biotopov a procesoch ekosystémov.

Zmena klímy vedie aj k nepriamym vplyvom na biodiverzitu prostredníctvom zmien vo využívaní pôdy a iných zdrojov. Tieto vplyvy môžu byť škodlivejšie ako priame vplyvy vzhľadom na ich mieru, rozsah a rýchlosť. Medzi nepriame vplyvy patrí: fragmentácia a strata biotopov; nadmerné využívanie; znečistenie ovzdušia, vody a pôdy a šírenie inváznych druhov. Ďalej znížia odolnosť ekosystémov voči zmene klímy a ich schopnosť poskytovať základné služby, ako je regulácia klímy, potraviny, čistý vzduch a voda a kontrola povodní alebo erózie.

Zmena klímy môže zhoršiť eróziu, spôsobiť pokles organickej hmoty, salinizáciu, stratu biodiverzity pôdy, zosuvy pôdy, dezertifikáciu a povodne. Vplyv zmeny klímy na ukladanie uhlíka v pôde môže súvisieť s meniacimi sa koncentráciami CO₂ v atmosfére, so zvýšenými teplotami a s meniacimi sa režimami zrážok. Extrémne zrážky, rýchle topenie snehu alebo ľadu, vysoké prietoky riek a väčšie suchá predstavujú javy súvisiace s klímou, ktoré ovplyvňujú degradáciu pôdy. Svoju úlohu zohráva aj odlesňovanie a iné ľudské činnosti (poľnohospodárstvo, lyžovanie). Očakáva sa, že v pobrežných oblastiach bude pribúdať soľná pôda z dôvodu prenikania slanej vody z pobrežia v dôsledku stúpajúcich hladín morí a (pravidelne) nízkych prietokov riek.

Predpokladá sa, že zmena klímy povedie k veľkým zmenám v dostupnosti vody v celej Európe v dôsledku menej predvídateľných režimov zrážok a intenzívnejších búrok. To bude mať za následok zvýšený nedostatok vody, najmä v južnej a juhovýchodnej Európe, a zvýšené riziko povodní na veľkej časti kontinentu. Výsledné zmeny ovplyvnia mnohé suchozemské a morské regióny a mnoho rôznych prírodných prostredí a druhov.

Teplota vody je jedným z ústredných parametrov, ktoré určujú celkové zdravie vodných ekosystémov, pretože u vodných organizmov existuje špecifický rozsah teplôt, ktoré sú schopné tolerovať. Zmeny klímy spôsobili zvýšenie teploty vody v riekach a jazerách, zníženie ľadovej pokrývky, čo má vplyv na kvalitu vody a sladkovodné ekosystémy.

Dôsledky zmeny klímy, ako je zvyšovanie teplôt morského povrchu, acidifikácia oceánov a zmeny v smeroch a prúdení vetra, výrazne zmenia fyzikálne a biologické zloženie oceánov. Zmeny teplôt a morských prúdov majú potenciál zmeniť geografické rozloženie rýb. Zvyšujúca sa teplota mora môže takisto umožniť nepôvodným druhom expandovať do oblastí, v ktorých predtým nemohli prežiť. Acidifikácia oceánov bude mať vplyv napríklad na rôzne organizmy vylučujúce uhličitan vápenatý. Tieto zmeny budú mať nevyhnutné vplyvy na pobrežné a morské ekosystémy, čo bude mať za následok veľké sociálno-ekonomické dôsledky pre mnohé regióny.

Zmena klímy predstavuje významnú hrozbu nielen pre ľudské zdravie, ale aj pre zdravie zvierat a rastlín. Aj keď meniaca sa klíma nemusí spôsobiť veľa nového alebo neznámeho ohrozenia zdravia, existujúce účinky sa zhoršia a budú výraznejšie ako v súčasnosti.

Predpokladá sa, že medzi najdôležitejšie vplyvy budúcej zmeny klímy na zdravie patria:

1. zvýšenie úmrtnosti (úmrtí) a chorobnosti (chorôb) súvisiacich s letnými horúčavami;
2. zníženie úmrtnosti (úmrtí) a chorobnosti (chorôb) súvisiacich so zimným chladom;
3. zvýšenie rizika nehôd a vplyvov na širší blahobyt v dôsledku extrémnych výkyvov počasia (povodní, požiarov a búrok);
4. zmeny vplyvu chorôb, napr. chorôb prenášaných vektormi, hlodavcami, vodou alebo potravinovým reťazcom;
5. zmeny v sezónnom rozložení niektorých alergénnych druhov peľu, rozsah distribúcie vírusov, škodcov a chorôb;
6. objavujúce sa a opätovne sa objavujúce choroby zvierat zvyšujúce výzvy pre zdravie zvierat a ľudí v Európe v dôsledku vírusových zoonóz a chorôb prenášaných vektormi;
7. objavujúci sa a opätovne sa objavujúci škodcovia (hmyz, patogény a iní škodcovia) a choroby postihujúce systémy lesného hospodárstva a pestovateľské systémy;
8. riziká v súvislosti so zmenou kvality ovzdušia a ozónu.

Ľudia žijúci v mestských oblastiach s nízkymi príjmami a so slabou infraštruktúrou a vo všeobecnosti skupiny obyvateľstva s nižšími príjmami a s menším majetkom sú viac vystavení dôsledkom zmeny klímy, ale majú menšiu schopnosť im čeliť.

Ženy môžu byť neúmerne ovplyvnené zmenou klímy a sú v nevýhode, keď sú potrebné nákladné adaptačné opatrenia. Ženy sú zároveň kľúčovými aktérmi v oblasti adaptácie a všeobecnejšie udržateľných postupov.

 Nezamestnaní a sociálne marginalizovaní ľudia patria medzi najviac zraniteľných z hľadiska rizík dôsledkov zmeny klímy.

Starnúce obyvateľstvo Európy, ktoré je neúmerne postihnuté zníženou mobilitou alebo zdravotnými prekážkami, bude mať za následok vyšší podiel zraniteľného obyvateľstva z hľadiska dôsledkov zmeny klímy.

Zmena klímy začala mať vplyv aj na nútené vysídľovanie a migráciu. Hoci klíma je len jednou z niekoľkých hnacích síl núteného vysídľovania a migrácie, mnohé partnerské krajiny na svojej ceste k udržateľnému rozvoju patria medzi najviac postihnuté. Životy ľudí v týchto oblastiach sú často veľmi závislé od ich prírodného prostredia a na boj proti meniacej sa klíme majú najmenej prostriedkov.

Vplyv zvyšovania teploty, zmien režimov zrážok alebo stúpania hladiny morí priamo alebo nepriamo ovplyvní produktivitu a životaschopnosť všetkých hospodárskych odvetví vo všetkých členských štátoch EÚ, a to s dôsledkami na trh práce.

Zmena klímy môže mať vplyv na dostupnosť pracovnej sily v dôsledku zhoršenia zdravotných podmienok obyvateľstva a ďalších obmedzení ochrany zdravia pri práci (vyššia teplota pri práci, častejšie a intenzívnejšie prírodné nebezpečenstvá, ktoré bránia ľuďom dostať sa na svoje pracovisko).

Niekoľko hospodárskych odvetví je okrem toho veľmi zraniteľných z dôvodu svojej závislosti od bežných klimatických podmienok. V dôsledku zmeny klímy sa očakávajú zmeny v odvetviach výroby – napríklad v poľnohospodárstve a cestovnom ruchu.

Prostredníctvom veľkých investícií do adaptácie by sa mohli otvoriť pracovné a zárobkové príležitosti, a to v rámci činností, ako je posilňovanie pobrežnej ochrany, spevnenie budov a posilnenie (zelenej) infraštruktúry, vodné hospodárstvo a premiestňovanie exponovaných sídiel. Stále však pretrváva neistota týkajúca sa možných čistých účinkov takýchto investícií na vytváranie pracovných miest. Na využitie týchto príležitostí bude potrebné zvyšovanie pracovných zručností.

Znižovanie zraniteľnosti a realizovanie adaptačných opatrení nie je len úlohou a zodpovednosťou vlád. Závažnosť zmeny klímy si vyžaduje, aby verejné a súkromné subjekty spolupracovali pri znižovaní zraniteľnosti a pri adaptácii na dôsledky. Nie všetky zainteresované strany však vedia a sú informované o svojej zraniteľnosti a opatreniach, ktoré môžu prijať, aby sa proaktívne prispôsobili zmene klímy. Vzdelávanie a zvyšovanie informovanosti je preto dôležitou súčasťou procesu adaptácie na zvládnutie dôsledkov zmeny klímy, zvýšenie schopnosti adaptácie a zníženie celkovej zraniteľnosti.

Dôsledky zmeny klímy sa týkajú najmä infraštruktúry a budov vzhľadom na ich dlhú životnosť a vysoké počiatočné náklady, ako aj ich zásadnú úlohu vo fungovaní našich spoločností a hospodárstiev.

Budovy a infraštruktúra môžu byť zraniteľné z hľadiska zmeny klímy pre svoj dizajn (nízka odolnosť voči búrkam) alebo umiestnenie (napríklad v oblastiach ohrozených povodňami, zosuvmi pôdy, lavínami). V skutočnosti môžu byť poškodené alebo sa môžu stať nevhodnými na použitie pri akýchkoľvek meniacich sa klimatických podmienkach alebo extrémnych výkyvoch počasia: stúpajúca hladina mora, extrémne zrážky a povodne, extrémne nízke alebo vysoké teploty, silné sneženie, silný vietor…

Dôsledky zmeny klímy na budovy a infraštruktúru sa budú v jednotlivých oblastiach líšiť.

Klimatické hrozby pre európsky energetický systém už existujú a predpokladá sa, že budú narastať. Očakáva sa, že zmenou klímy sa zníži dopyt po vykurovaní v severnej a severozápadnej Európe a výrazne sa zvýši potreba energie na chladenie v južnej Európe, čo môže ešte viac prehĺbiť špičky odberu v lete.

Intenzívnejšie a častejšie vlny tepla zmenia režimy dodávky a potreby energie, často opačným smerom. Ďalšie zvyšovanie teploty a suchá môžu obmedziť dostupnosť chladiacej vody na výrobu tepelnej energie v lete (zníženie dodávky energie), zatiaľ čo dopyt po klimatizácii sa zvýši.

Navyše väčší rozsah a frekvencia extrémnych výkyvov počasia spôsobí hrozby pre fyzickú energetickú infraštruktúru: nadzemný prenos a distribúciu, ale aj rozvodne či transformátory.

Zmena klímy prináša aj zvýšenú neistotu týkajúcu sa poveternostných podmienok v celej Európe. To má z dlhodobého hľadiska priamy negatívny vplyv na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov. Bezprostrednými príkladmi by bolo menej slnka alebo vetra v oblastiach, kde je zvyčajne viac tepla a sucha, čo má vplyv na plodiny určené na výrobu energie z biomasy.

Predpokladá sa, že zmena klímy a premenlivosť klímy budú mať podstatný vplyv na poľnohospodársku produkciu, a to z hľadiska výnosov plodín, ako aj miest, na ktorých sa môžu pestovať rôzne plodiny. Obdobie plodín sa predĺžilo a predpokladá sa, že sa bude ďalej predlžovať v dôsledku skoršieho začiatku rastu na jar a dlhšieho vegetačného obdobia na jeseň. To by umožnilo rozšírenie plodín v teplom období smerom na sever do oblastí, ktoré predtým neboli vhodné.

V dôsledku kombinácie horúčav a sucha sa pre väčšinu európskych oblastí v priebehu 21. storočia predpokladajú značné straty poľnohospodárskej produkcie, ktoré nebudú vyvážené ziskami v severnej Európe. Zatiaľ čo zavlažovanie je účinnou možnosťou adaptácie pre poľnohospodárstvo, schopnosť adaptácie pomocou zavlažovania bude čoraz viac obmedzená dostupnosťou vody.

Najviac budú zasiahnuté južné regióny s celkovým negatívnym vplyvom na poľnohospodárstvo. Vysoké teploty, nedostatok vody a extrémne výkyvy počasia môžu spôsobiť nižšie výnosy, väčšie kolísanie výnosov a z dlhodobého hľadiska aj zmenšenie vhodných plôch na pestovanie. Vplyvy budú závisieť od režimov zrážok a zvažovaných plodín.

Severné časti Európy by mohli očakávať určité pozitívne vplyvy na poľnohospodárstvo prostredníctvom zavedenia nových odrôd plodín, vyšších výnosov a rozšírenia vhodných plôch na pestovanie plodín. Dôvodom sú dlhšie vegetačné obdobia, viac období bez mrazu a menej studených vĺn. Očakávajú sa však aj negatívne vplyvy, najmä prostredníctvom zvýšeného výskytu škodcov a chorôb, vyplavovania živín a zníženia organickej hmoty v pôde.

Medzi vplyvy na lesné hospodárstvo v dôsledku zmeny klímy patrí zvýšené riziko sucha, búrok a požiarov (abiotické) a škodcov a chorôb (biotické) – to všetko vedie k narušeniu zdravia lesov.

Vplyv požiarov je obzvlášť silný na už degradované ekosystémy v južnej Európe a predpokladá sa, že sa v budúcnosti zhorší, pričom v tejto oblasti sa predpokladajú dlhšie a závažnejšie obdobia požiarov.

Predpokladá sa, že rast lesov sa zníži v južnej Európe a zvýši sa v severnej Európe. Očakáva sa však, že biodiverzita lesov sa v celej Európe zmení, pričom sa budú meniť druhy stromov a narastať hrozby pre špecializované rastlinné spoločenstvá. Očakáva sa, že v dôsledku obmedzenej rozmanitosti druhov stromov v boreálnych lesoch sa zvýši riziko významných vplyvov škodcov a chorôb.

Očakáva sa, že frekvencia a intenzita väčšiny typov extrémnych výkyvov sa v dôsledku zmeny klímy výrazne zmení. Pokiaľ sa náležite zohľadní základný trend, poistné by v krátkodobom horizonte postupne rástlo a poistný trh by takéto zmeny bez narušenia absorboval. Znalosť rizika sa však často zlepšuje v „krokoch“, čo môže viesť k skokom v cene počas krátkeho obdobia. Z dlhodobého hľadiska, najmä v najzraniteľnejších odvetviach alebo oblastiach, by zmena klímy mohla nepriamo zväčšiť sociálne rozdiely, keďže poistné sa stane nedostupným pre časť obyvateľstva.

Ekonomické dôsledky zmeny klímy pre oblasti, v ktorých je cestovný ruch dôležitý, môžu byť značné. Predpokladá sa, že vhodnosť južnej Európy pre cestovný ruch sa počas kľúčových letných mesiacov výrazne zníži, ale v ostatných ročných obdobiach sa zlepší. Očakáva sa, že počas roka sa zvýši príťažlivosť strednej Európy pre cestovný ruch. Predpokladané zmenšenie snehovej pokrývky bude mať negatívny vplyv na odvetvie zimných športov v mnohých regiónoch.

Zmena klímy neohrozuje len Zem, ale aj všetky podniky, ktoré na nej pôsobia. Niektoré sú však zraniteľnejšie ako iné. Očakáva sa, že vplyvy neúmerne zasiahnu MSP vrátane narušenia obchodných operácií, poškodenia majetku, narušenia dodávateľských reťazcov a infraštruktúry, čo povedie k zvýšeným nákladom na údržbu a materiály a vyšším cenám. Opatrenia na ochranu klímy však ponúkajú podnikom širokú škálu nových príležitostí na rozvoj výrobkov a služieb, ktoré by pomohli znížiť emisie a prispôsobiť sa otepľovaniu sveta.

Arktída čelí veľkým zmenám vrátane nadpriemerného zvýšenia teploty, zmenšenia letnej ľadovej pokrývky morí a topenia permafrostu. Zmenšenie ľadovej pokrývky sa zrýchľuje a predpokladá sa, že bude naďalej ovplyvňovať miestne prírodné a ľudské systémy. Takisto tým vzniká potenciálna dodatočná záťaž pre životné prostredie, ako je napríklad rozsiahly prieskum ropy a zemného plynu a otváranie nových námorných trás. Topenie permafrostu má potenciál vážne ovplyvniť ľudské systémy, napríklad vytváraním problémov s infraštruktúrou. Krehké arktické ekosystémy výrazne trpia nadpriemerným nárastom teploty a očakáva sa, že tieto vplyvy budú pokračovať.

Prognózy naznačujú menej snehovej pokrývky a ľadovej pokrývky jazier a riek, zvýšený zimný a jarný prietok riek v niektorých častiach a pokles v iných častiach (napr. vo Fínsku) a väčšie škody spôsobené zimnými búrkami. Častejšie a intenzívnejšie extrémne výkyvy počasia v strednodobom až dlhodobom horizonte môžu nepriaznivo ovplyvniť oblasť, napríklad tým, že výnosy plodín budú variabilnejšie.

Pobrežné povodne postihli v minulosti nízko položené pobrežné oblasti v severozápadnej Európe a očakáva sa, že riziká sa zvýšia v dôsledku zvýšenia hladiny morí a zvýšeného rizika prudkých búrok. Krajiny v oblasti Severného mora sú obzvlášť zraniteľné. Predpokladá sa, že v dôsledku väčšieho množstva zimných zrážok sa zvýši intenzita a frekvencia zimných a jarných riečnych povodní, hoci doteraz neboli pozorované žiadne zvýšené trendy týkajúce sa povodní.

Predpokladá sa, že extrémne teploty budú kľúčovým vplyvom v strednej a východnej Európe. Spolu so znížením množstva letných zrážok sa tým môže zvýšiť riziko sucha a predpokladá sa, že v lete sa zvýši potreba energie. Predpokladá sa, že intenzita a frekvencia riečnych povodní v zime a na jar (v rôznych oblastiach) sa zvýši v dôsledku väčšieho množstva zimných zrážok. Takisto sa predpokladá, že zmena klímy povedie k vyššej variabilite výnosu plodín a častejším lesným požiarom.

Stredozemie bolo v posledných desaťročiach vystavené významným vplyvom v dôsledku zníženia množstva zrážok a zvýšenej teploty, pričom sa očakáva, že tieto vplyvy sa budú zhoršovať s pokračujúcou zmenou klímy. Hlavnými vplyvmi sú zníženie dostupnosti vody a výnosov plodín, zvyšujúce sa riziko sucha a straty biodiverzity, lesné požiare a vlny tepla. Zvýšenie účinnosti zavlažovania v poľnohospodárstve môže do určitej miery znížiť odbery vody, ale nebude postačujúce na kompenzáciu zvýšeného nedostatku vody spôsobeného klímou. Okrem toho bude odvetvie vodnej energetiky čoraz viac ovplyvňované nižšou dostupnosťou vody a zvyšujúcou sa potrebou energie, zatiaľ čo odvetvie cestovného ruchu bude v lete čeliť menej priaznivým podmienkam. Environmentálne toky, ktoré sú dôležité pre zdravé udržiavanie vodných ekosystémov, sú ohrozené dôsledkami zmeny klímy a sociálno-ekonomickým vývojom.

V predchádzajúcich rokoch spôsobil zvyšujúci sa záber mestskej pôdy a rast mestského obyvateľstva na mnohých miestach väčšie vystavenie európskych miest rôznym dôsledkom zmeny klímy, ako sú vlny tepla, povodne a suchá. Vplyvy extrémnych výkyvov, ako sú povodne v okolí rieky Labe v roku 2002 alebo záplava z mestského odvodňovacieho systému v Kodani v roku 2011, poukazujú na vysokú zraniteľnosť miest voči extrémnym výkyvom počasia. Pokračujúci záber mestskej pôdy, rast a koncentrácia obyvateľstva v mestách, ako aj starnutie obyvateľstva v budúcnosti prispejú k ďalšiemu zvýšeniu zraniteľnosti miest voči zmene klímy. Tieto vplyvy sa môžu čiastočne riešiť návrhom miest, riadením miest a zlepšením zelenej infraštruktúry.

Zvýšenie teploty je obzvlášť významné v mnohých horských oblastiach, v ktorých sa pozorovala strata ľadovcovej hmoty, zmenšená snehová pokrývka, topenie permafrostu a meniace sa režimy zrážok vrátane menšieho množstva snehových zrážok, pričom sa očakáva, že tieto javy sa budú ďalej zintenzívňovať. To by mohlo viesť k zvýšeniu frekvencie a intenzity povodní v niektorých horských oblastiach (napr. v častiach Škandinávie), ktoré môžu mať vplyv na ľudí a zastavané prostredie. Medzi ďalšie predpokladané vplyvy patrí pokles zimného cestovného ruchu, nižší energetický potenciál vodnej energie v južnej Európe, posun vegetačných zón a rozsiahla strata biodiverzity. Rastlinné a živočíšne druhy žijúce v blízkosti vrcholkov hôr čelia riziku vyhynutia v dôsledku neschopnosti migrovať do vyšších oblastí.

Ústup veľkej väčšiny ľadovcov ovplyvňuje aj dostupnosť vody v oblastiach po prúde.