Príčiny zmeny klímy

Spaľovanie fosílnych palív, odlesňovanie a chov hospodárskych zvierat čoraz viac ovplyvňujú klímu a teplotu Zeme.

Tieto činnosti pridávajú obrovské množstvo skleníkových plynov k tým, ktoré sa prirodzene vyskytujú v atmosfére, čím sa zvyšuje účinok skleníkových plynov a globálne otepľovanie.

Globálne otepľovanie

Desaťročie od roku 2015 do roku 2024 bolo najteplejším desaťročím v zaznamenanej histórii. Priemerná globálna teplota v roku 2024 bola v porovnaní s úrovňou pred priemyselnou revolúciou vyššia o 1,55 °C. Globálne otepľovanie spôsobené ľudskou činnosťou sa v súčasnosti zvyšuje rýchlosťou 0,25 °C za desaťročie.

Zvýšenie teploty o 2 °C v porovnaní s teplotou pred priemyselnou revolúciou súvisí so závažnými negatívnymi vplyvmi na prírodné prostredie a oblasť ľudského zdravia a blahobytu vrátane oveľa vyššieho rizika výskytu nebezpečných a možných katastrofických zmien v globálnom prostredí.

Z tohto dôvodu medzinárodné spoločenstvo uznalo potrebu udržať otepľovanie výrazne pod hranicou 2 °C a pokračovať v úsilí o jeho obmedzenie na 1,5 °C.

Skleníkové plyny

Hlavnou príčinou zmeny klímy je skleníkový efekt. Niektoré plyny v zemskej atmosfére pôsobia ako skleníkové sklo – zachytávajú slnečné teplo a zabraňujú jeho úniku naspäť do vesmíru, čím spôsobujú globálne otepľovanie.

Mnohé z týchto skleníkových plynov sa vyskytujú prirodzene, ale ľudské činnosti zvyšujú koncentrácie niektorých z nich v atmosfére, najmä:

• oxidu uhličitého (CO₂),
• metánu,
• oxidu dusného,
• fluórovaných plynov.

Ku globálnemu otepľovaniu prispieva najviac CO₂, ktorý vzniká v dôsledku ľudskej činnosti. V porovnaní s úrovňou pred priemyselnou revolúciou (pred rokom 1750) sa do roku 2023 jeho koncentrácia v atmosfére zvýšila o 51 %.

Iné skleníkové plyny, ktoré vznikajú v dôsledku ľudskej činnosti, sa uvoľňujú v menších množstvách. Metán je silnejší skleníkový plyn ako CO₂, ale má kratšiu atmosférickú životnosť. Oxid dusný, podobne ako CO₂, je skleníkový plyn s dlhou životnosťou, ktorý sa hromadí v atmosfére celé desaťročia až stáročia. Iné znečisťujúce látky než skleníkové plyny vrátane aerosólov, napríklad sadze, majú rôzne účinky, pokiaľ ide o otepľovanie a ochladzovanie, a dávajú sa do súvisu aj s ďalšími problémami, ako je napríklad zlá kvalita ovzdušia.

Odhaduje sa, že prírodné príčiny, ako sú zmeny slnečného žiarenia alebo sopečná činnosť, prispeli k celkovému otepľovaniu v rokoch 1850 až 2019 o menej než 0,1 °C.

Príčiny rastúcich emisií

• Spaľovaním uhlia, ropy a plynu vzniká oxid uhličitý a oxid dusný.
• Výrub lesov (odlesňovanie). Stromy pomáhajú regulovať klímu pohlcovaním CO₂ z atmosféry. Vyrubovaním stromov sa tak stráca ich prínos a uhlík uložený v stromoch sa uvoľňuje do atmosféry, čím sa zosilňuje skleníkový efekt.
• Intenzívnejší chov hospodárskych zvierat. Kravy a ovce produkujú pri trávení potravy veľké množstvo metánu.
• Hnojivá obsahujúce dusík produkujú emisie oxidu dusného.
• Fluórované plyny sú emitované zo zariadení a výrobkov, ktoré tieto plyny používajú. Takéto emisie majú veľmi silný vplyv na otepľovanie, až 23 000-krát vyšší než CO₂.