Financovanie opatrení v oblasti klímy na medzinárodnej úrovni

Klimatická kríza je celosvetovým javom. Musíme znížiť emisie skleníkových plynov na celom svete – ich zníženie v samotnej EÚ nestačí. EÚ je preto hrdá na partnerstvo s rozvojovými ekonomikami – poskytuje im podporu, ktorú potrebujú na zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu na ňu.

EÚ, jej členské štáty a Európska investičná banka sú spoločne najväčším prispievateľom, pokiaľ ide o financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy z verejných zdrojov určených rozvojovým krajinám – len v samotnom roku 2021 poskytli 23,04 miliardy eur.

EÚ a členské štáty sú zároveň jednými z najväčších svetových poskytovateľov oficiálnej rozvojovej pomoci (celkovo 67 miliárd eur v roku 2020), ktorej súčasťou sú v čoraz vyššej miere aj opatrenia na boj proti zmene klímy.

V súlade s Parížskou dohodou sa viaceré krajiny na celom svete zaviazali zosúladiť finančné toky s nízkouhlíkovou trajektóriou rozvoja odolnou voči zmene klímy, čo pomôže splniť naše dlhodobé ciele v oblasti klímy.

V tejto súvislosti spustila EÚ ambiciózny Akčný plán: Financovanie udržateľného rastu, ako aj stratégiu financovania prechodu na udržateľné hospodárstvo. EÚ takisto pomáha rozvojovým hospodárstvam zlepšiť ich schopnosť získavať finančné prostriedky na nízkouhlíkové hospodárstvo.

V októbri 2019 EÚ spolu s Argentínou, Kanadou, Čile, Čínou, Indiou, Keňou a Marokom (medzitým k nim pristúpili aj ďalšie krajiny) spustila Medzinárodnú platformu pre udržateľné financovanie. Cieľom tejto platformy je zvýšiť mobilizáciu súkromného kapitálu na environmentálne udržateľné investície.

V roku 2021 Európska komisia vyčlenila 2,50 miliardy EUR pre hospodárstva rozvojových krajín, pričom značný podiel (takmer 40 %) sa použije na financovanie činností v oblasti adaptácie na zmenu klímy.

Okrem toho sa 20 % celkového rozpočtu EÚ na roky 2014 – 2020 vynaložilo na opatrenia v oblasti klímy. V období 2021 – 2027 sa tento cieľ zvýšil na 30 % z celkového rozpočtu a na 35 % z Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce – Globálna Európa (NDICI).

Okrem toho poskytla Európska investičná banka v roku 2021 rozvojovým krajinám finančné prostriedky na opatrenia súvisiace s klímou v hodnote 2,56 miliardy EUR. Financujú sa z nich napríklad projekty v oblasti energetickej efektívnosti a energie z obnoviteľných zdrojov v Afrike a iných regiónoch a finančné prostriedky sa často kombinujú s finančnými zdrojmi Komisie a národných agentúr v krajinách EÚ.

Hlavným kanálom podpory EÚ pre politický dialóg a konkrétne cielené opatrenia v oblasti klímy v rozvojových ekonomikách bola Globálna aliancia proti zmene klímy+ (GCCA+). Táto iniciatíva prebiehala od roku 2014 do roku 2020 a projekty sa v súčasnosti dokončujú.

Grantové financovanie tejto iniciatívy sa zvýšilo z 317,5 milióna EUR v prvej fáze (2007 – 2014) na 420 miliónov EUR v druhej fáze (2014 – 2020).

GCCA+ sa intenzívne zameriavala na najmenej rozvinuté krajiny a malé ostrovné rozvojové štáty, keďže sú najviac ohrozené zmenou klímy.

Celkovým cieľom bolo podporiť politický dialóg a spoluprácu v oblasti zmeny klímy medzi EÚ a rozvojovými ekonomikami.

Prioritné oblasti:

• začlenenie zmeny klímy do viacerých aspektov národných rozvojových stratégií
• zvyšovanie odolnosti proti vplyvom zmeny klímy
• pomoc krajinám pri formulovaní a vykonávaní stratégií na adaptáciu a zmiernenie zmeny klímy
• pomoc týmto krajinám pri príprave a financovaní životaschopných (t. j. nákladovo efektívnych) rozvojových projektov súvisiacich s klímou.

Európsky fond pre udržateľný rozvoj plus (EFSD+) je súčasťou investičného rámca EÚ pre krajiny mimo EÚ. Zabezpečuje celosvetové financovanie celého radu finančných operácií. Je zahrnutý do dlhodobého rozpočtového programu EÚ pre vonkajšiu činnosť: NDICI – Globálna Európa.

Ide o komplexný nástroj, ktorý ponúka rôzne prostriedky na podporu rozvoja partnerských krajín, ako napríklad:

• záruky,
• granty poskytované cez kombinované financovanie (kombinácia grantov EÚ a úverov komerčných bánk),
• technická pomoc na pomoc partnerským krajinám pri zlepšovaní kvality ich projektov a vykonávaní reforiem.

Fond EFSD+ bude finančné zdroje na udržateľný a inkluzívny rozvoj získavať zo súkromného sektora. Podporí investície do partnerských krajín s cieľom pomáhať vytvárať dôstojné pracovné miesta, posilňovať verejnú a súkromnú infraštruktúru a udržateľné poľnohospodárstvo a energie z obnoviteľných zdrojov, ako aj podporovať digitálnu ekonomiku.

Tento investičný rámec zahŕňa aj záruku pre vonkajšiu činnosť, ktorá zvyšuje finančné prostriedky EÚ určené na udržateľný rozvoj na 53 miliárd EUR.

Záruka pre vonkajšiu činnosť má na zabezpečenie operácií EFSD+ kapacitu 39,8 miliardy EUR. Spolu so súkromným sektorom a vďaka pákovému efektu to môže v rokoch 2021 – 2027 zmobilizovať investície vo výške 200 miliárd EUR.

EÚ je naďalej odhodlaná prispievať k cieľu rozvinutých hospodárstiev, ktorým je do roku 2025 spoločne zmobilizovať z rôznych zdrojov 100 miliárd USD ročne na podporu rozvojových hospodárstiev.

Finančná podpora pochádza zo širokej škály zdrojov – verejných i súkromných, bilaterálnych i multilaterálnych, ale aj z alternatívnych zdrojov financovania – v kontexte prijímania zmysluplných opatrení na zmiernenie klímy a ich transparentnej realizácie rozvojovými hospodárstvami.

EÚ vyzýva existujúcich a potenciálnych prispievateľov, aby financovali aj opatrenia v oblasti klímy v rozvojových ekonomikách, v súlade s ich možnosťami a povinnosťami.

V septembri 2022 uverejnila OECD správu o financovaní opatrení v oblasti klímy, ktoré rozvinuté ekonomiky poskytli rozvojovým ekonomikám. Vyplýva z nej, že rozvinuté ekonomiky dosahujú pokrok vo financovaní opatrení v oblasti zmeny klímy a že existujú náznaky, že tento stúpajúci trend bude pokračovať. Financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy pre rozvojové hospodárstva dosiahlo v roku 2020 úroveň 83,3 miliardy USD, čo je nárast oproti 58,6 miliardy USD z roku 2016.

Zelený klimatický fond bol zriadený v roku 2010 s cieľom pomôcť rozvojovým hospodárstvam znížiť emisie skleníkových plynov a adaptovať sa na zmenu klímy.

Od roku 2014 zhromaždil počiatočné prísľuby v hodnote 10,3 miliardy USD. Krajiny EÚ prisľúbili takmer polovicu z tejto sumy: 4,7 miliardy USD.

V rámci prvého doplnenia Zeleného klimatického fondu v októbri 2019 sa 27 krajín (z ktorých väčšina sú členskými krajinami EÚ) zaviazalo doplniť fond v priebehu nasledujúcich 4 rokov o ďalších 9,78 miliardy USD. Do 31. mája 2022 vyplatili krajiny EÚ z prisľúbených finančných prostriedkov 5,5 miliardy USD.

Niektoré krajiny a regióny EÚ okrem toho vynakladajú približne 95 % ročných dobrovoľných prísľubov na zabezpečenie fungovania Adaptačného fondu, ktorý pomáha rozvojovým krajinám prispôsobiť sa zmene klímy. Európska komisia prisľúbila na konferencii COP26 v roku 2021 podporu pre Adaptačný fond v hodnote 100 miliónov EUR.

V záujme prechodu na hospodárstvo šetrné ku klíme a stimulácie udržateľného hospodárskeho rastu musia krajiny prilákať dodatočné verejné a súkromné financovanie.

Medzinárodné financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy by sa malo využívať ako páka na stimulovanie investícií do nízkouhlíkových technológií odolných voči zmene klímy, čím by sa dopĺňali domáce zdroje v rozvojových ekonomikách.

Prístup EÚ je dvojaký:

• poskytuje grantové financovanie priamo najchudobnejším a najzraniteľnejším krajinám,
• využíva grantové financovanie na stimuláciu súkromných investícií kombináciou grantov s úvermi a akciami z verejných a súkromných zdrojov vrátane bilaterálnych a multilaterálnych rozvojových bánk.

EÚ a jej členské štáty napríklad zaviedli niekoľko mechanizmov kombinovaného financovania, v ktorých sa kombinujú granty s úvermi a ktoré pokrývajú rôzne regióny.

Ďalšie informácie sa zobrazia po kliknutí na symboly +.